tvojhlas

NÁVOD NA PREŽITIE

Žijeme „zvláštne“ časy. Aj tieto slová spolu s radou, ako ich prekonať som našla v mailovej pozvánke na skupinové meditačné cvičenie. Áno, aj týmto spôsobom môžeme lepšie zvládať chaos, ktorému denne čelíme. Vďaka vnútornému pokoju i ja menej bolestne vnímam správy o mraziacich boxoch s telami obetí COVID-19, chaose v očkovaní seniorov, vyhlásení tretej vlny pandémie v Nemecku, k tomu domácu politickú krízu… Ale ako to bude o týždeň, či dva? Ako zvládneme stále sa zhoršujúcu skutočnosť?

Kamarátka zo Záhoria koronakrízu už dávno „nedáva“. Najmä preto, že nemôže byť sama sebou – robiť prácu, ktorá by ju napĺňala. Konečne sa odhodlala ísť novou cestou, zvíťazila nad svojimi strachmi, no ďalej ísť nemôže. Nedá sa! Uväznená doma pre lockdown, ale i v kolobehu vynútenej starostlivosti o početnú rodinu nevie svoj projekt žiadnej firme ponúknuť. A nedokáže už toto všetko prijímať, vraj sotva dvakrát za deň niečo zje. Za štyri mesiace „zhodila“ tridsať kíl. Oslabená, bojí sa vyjsť na ulicu, má strach, že po chodníku neprejde. Svoj pokoj hľadá v izolovanosti od všetkého a od všetkých. Najviac jej chýba „normálnosť“ nášho života.

Na dne je aj Jaro, vlastní krásnu reštauráciu v centre hlavného mesta. Jej niekoľkoročnú prerábku dokončil ešte pred druhou vlnou pandémie. Otvoriť ju však nestihol, svojich pracovníkov bol nútený prepustiť. A aby prežil, skúšal to aj v rôznych predajniach za pokladňou. Dnes robí bežné murárske práce, ktoré predtým on poskytoval cez svojich pracovníkov. Keď o tom hovorí, počujem, že sa hanbí. Drží ho však presvedčenie, že raz sa to zmení.

Petru s deťmi z neďalekej obce kedysi živil muž a teraz je živiteľom ona, hoci z polovičného platu. Aj keď sú deti malé, na OČR-ku sa bojí ísť, lebo by prišla o živobytie. Stravu, ktorú kvôli štítnej žľaze potrebuje, si z terajšieho príjmu dovoliť nemôže. A tak priberá a ničí sa… Pokorne medituje v modlitbách.

A Roman? Prácu si hľadá vyše pol roka. Nie že by na pohovoroch nezaujal, takmer vždy postúpi do prvého kola. No zakaždým mu chýba nejaký kurz a žiadna firma nechce čakať, kým si ho doplní. Alebo sa v skutočnosti len bojí prijať nového človeka v týchto krušných časoch?… Vraj už doma pojedli všetkých králikov a sliepky, čo Roman s pýchou choval, a ktoré občas vymenil so známymi za iné domáce produkty. On, čo bol kedysi v manažmente známej firmy, upokojuje sa čoraz viac fľaštičkou.

Chce sa mi plakať. Ešte včera úspešní ľudia, ktorých táto doba zrazila na kolená. A berie im aj to posledné – zdravie, sebaistotu a možno i dôstojnosť. Nie, toto nie je sú len „zvláštne časy“, ako napísal môj známy z meditácií. Sú to ZLÉ, veľmi zlé časy, kedy nemá kto podržať tých, čo nie vlastnou vinou prišli o prácu. Deti, ktoré sú pre dištančné vzdelávanie v nechcenej a škodlivej izolácii. Seniorov, ktorí aj napriek odporúčaniam idú k lekárovi, lebo imchýba kontakts okolím. Svoju samotu chcú aspoň takto prekonať, riskujúc nebezpečné nakazenie.

Vedome či nevedome, každý z nás tak hľadá svoj „návod na prežitie“. Niekto viac, iný menej úspešne. Tých druhých je však čoraz viac, čo sa odráža aj na výrazne vyššom počte volaní na linky pomoci a tiež náraste samovrážd. Pritom o reálnej biede rodín a našich každodenných strachoch sa v médiách až tak veľa nehovorí.

Zneisťujú nás pritom aj statusy politikov na sociálnych sieťach, ich vzájomné odkazy, porušovanie protipandemických opatrení, či „preteky“ v registrácii na očkovanie. Svoje robia aj iné „benefity“ tejto vlády, napríklad v podobe pripravovanej reformy dane  z nehnuteľností, po ktorej, zdá sa, hlbšie siahnu do vrecka aj „neboháči“. Neistotu tejto doby tak umocňuje ďalší otáznik – kde na to vziať, keď mnohí prácu pre koronu stratili…

A tak, ak sa niečo zásadné a rýchlo nezmení, zostane nám len vlastný pud sebazáchovy. Žiaľ, aj za cenu VEĽKÝCH strát, bolestí a sklamaní.